kvapka v mori; mravec v mravenisku Zoznam autorových rubrík: človek milión, škrupiny, Súkromné, Nezaradené
Vipera berus - vretenica - zmija - jediný jedovatý had žijúci u nás. Dokonca neďaleko nás. Pravdepodobne hniezdi v skalách v koryte Váhu, kúsok od našej bytovky. Isto by som vretenicu nešla chytať za chvost ako akýsi šikovný žiačik z Čiech na nedávnom výlete na Slovensku. Ja nie, môj dvojročný syn áno.
Na pieskovisku. Plníme bábovkové formičky nedunajským pieskom, pritlačiť, vyklopiť, zbúrať. Búať, na to sa dvojčence tešili najviac. Sobota dopoludnia. Všetci varia, upratujú, umývajú, dlážky, vlasy, fénujú (fén, fén, to je pre ne krásne slovo), len my von, na piesku, búame. Oproti pieskovisku parkovisko, prichádza renót, nadíde si, cúvne, parkuje. Prišli rodičia jednej susedky. Otec ku mne, súcitne: Máte roboty... Ja, nechápavo, vyklápajúc bábovku: Akú robotu myslíte. On: No s deťmi. Ja: My len búrame...
Čo sa mi môže stať, keď poviem, že mám ťa rád... Odrhovačka z miestneho rozhlasu dohrala a pracovníčka obecného úradu zahlásila: Vážení občania, podnikateľ z Poľska ponúka kilo kuracích štvrtiek po 48 korún a oravskú (Poliak!) slaninu po 60 korún. Firma z Partizánskeho ponúka na predaj pánske, dámske a detské topánky, takisto gumáky od veľkosti 23...
Jeho dom stojí pri hlavnej ceste. Fasádu má parádnu: ako pán domu. Vonkajšie žalúzie tmavej nevtieravej farby, rovnako ako jeho trištvrťový kabát, dvor čistučký, bez zbytočného chlpa, ako jeho brada. Hoci má svoje roky, vyzerá výborne. Aj dom, aj pán. Pán elegán. Je úplne iný ako ujo Stano. Len paličku, o ktorú sa na prechádzke opierajú, majú podobnú.
Aj v brušku tak boli poskrúcaní ako ten známy čínsky symbol rovnováhy. Vyvažujú sa - ako na hojdačke, raz je jeden hore, druhý dole - odraz - a vymenia sa. Raz je jednému bielo a druhému čierno a inokedy naopak. Niekedy sa možno zlejú a je im svorne šedivo.
My bývame v bytovke, on - ujo Stano - v dvojposchodovom dome. Sám, so sučkou Riou. Dlhé roky je vdovec, prekonal porážku a niekoľko operácií hlavy. Doktor mu nariadil, aby spravil denne najmenej 1000 krokov. Chodí o paličke. Na mojich prechádzkach dedinou sa s ním niekedy stretnem. Dnes sme pár z tých jeho tisíc krokov preOnšli spolu.
K manželovi prišiel na predajňu počernejší pán. Chcel si zobrať nejakú vec na splátky. Manžel zareagoval automaticky: No, museli by ste byť zamestnaný.
Ešte predvčerom sa mi zdalo zimne, skoro až vianočne. Napadlo 10 cm nového snehu. Za oknom ležal poloopadnutý stromček, ktorý vrchná suseda (asi v rámci jarného upratovania) vyhodila z balkóna. Popoludní sneh trocha skapal, tak som sa s deťmi (v kočíku) vybrala do našich dvoch dedinských hypermarketov. Tlačiac kočík s dvojitým živým nákladom plus jedným nákupom pod ním, som sa blížila k zvonici. Oproti na stožiari svetielkujúci nápis, ladiaci s bielou krajinou: Veselé Vianoce! Veselé, povedala som si deň po MDŽ.
Naše dvojičky cumeľ od narodenia odmietali. Vyskúšali sme latexové, silikónové, anatomicky tvarované aj guľaté... Všetky s hlbokým odporom vypľuli. Až na jeden.
Piatok ako každý iný. Rozvidnieva sa skôr a zrejme preto aj naše dvojičky vstávajú o pol hodiny prv ako obvykle. My, rodičia, by sme ešte spali. Tato chodieva do roboty až na deviatu (zato sa vracia až pred siedmou večer). Ja som s deťmi doma, takže sa neponáhľam nikam. (Do kúpeľne by som mala, lebo tato nestihne na minútu presne idúci autobus.) Už si asi nepospíme. Deti sa práve zobudili vedľa nás.
